1. Dopadajú kvapky dažďa na hladinu tvojej rieky.
Odraz tvojich očí ako jasný plameň svieti.
Vietor iba tíško hladí stovky kvetov
a brána túžob sa zatvára za tebou.

Medzihra: Stovky kvetov,tisíce svetov.

2. Nebo je prázdne a vody už nieto,
naše svety sa nestretnú,ver mi ja viem to.
Zhora sa díva Boh na ľudí,
asi čaká kedy sa zobudíš.

Medzihra:

R:Váham,čo urobiť mám?
Ja viem,že sa prechádzam sám.
Tápam,vraj ťa ešte nepoznám,
ty vieš,že srdce tak ľahko nepredám.

3. Zrazu je všetko jasné vietor už stíchol.
Zo svojich snov som novú silu vdýchol.
A duša prázdna na mňa hľadí,
ani netuší,že mi to vadí.

Medzihra:

R: